ŽIVOTOPIS
Dominik Guzman sa narodil v roku 1170 v kastílskej obci Caleruega. Filozofiu a teológiu vyštudoval v Palencii. Už tam sa u neho prejavila pozoruhodná láska k evanjeliovej chudobe a veľký súcit s núdznymi. Po skončení teologického štúdia sa stal členom katedrálnej kapituly v Osme. Pre jeho horlivosť v modlitbe a schopnosti v správe ho kapitula vyvolila za subpriora. V oblastiach okolo mesta Toulouse, kde albigénski bludári šírili zmätok a nepokoj, horlivo rozvíjal kazateľskú činnosť (r. 1206), ktorú výrazne podporoval príklad jeho evanjeliovej chudoby a priateľský dialóg s bludármi o otázkach viery. A vôbec dialóg s bludármi vniesol ako nový prvok do šírenia viery, a mal dobré výsledky. Na ich základe pápež Inocent III. schválil túto formu apoštolátu. Dominik si vysoko cenil účasť žien v práci evanjelizácie. Preto založil pre ne kláštor v Prouille (r. 1206), ktorý im mal slúžiť ako miesto na vzdelávanie a prípravu, a kazateľom mal poskytovať pomoc a podľa potreby aj prístrešie. Od podaktorých spolupracovníkov „v hlásaní Ježiša Krista“ prijal do svojich rúk ich odovzdanie sa Jemu, čím vytvoril prvé konventné bratstvo, a tak položil základy pre novú rehoľu.
Kanonický spôsob života povýšil na život apoštolský podľa reguly svätého Augustína (r. 1216). A tak službu slova, ktorá v tej dobe bola úlohou biskupov, prevzal na seba a na rehoľu, ktorú pápež Honorius III. potvrdil dňa 22. decembra 1216. A keď sa potom v Ríme dozvedel, že jeho reholi vôbec je určená misijná činnosť (18. januára 1217), svoju dôveru vložil do Božej prozreteľnosti, zveril sa pod ochranu preblahoslavenej Panny Márie a bratov rozposlal do celej Európy (25. augusta 1217), najskôr do Paríža (Sorbona) a Bologne, hlavných štúdijných centier tej doby. Pre seba si vyhradil ako misijnú oblasť severnú Itáliu, zamorenú bludom albigénskej sekty katarov.
„Ustavične sa zhováral s Bohom“, aby mohol potom „o Bohu“ aj kázať. Kým v zápalistých kázňach poslucháčom podával Boha, silou svojej modlitby ich tiahol k Bohu. „Všade sa slovom a skutkom predstavil ako muž evanjelia. Medzi bratmi alebo priateľmi nebolo vľúdnejšieho a láskavejšieho ako on, bol najlepším a najpôsobivejším tešiteľom.“ Zomrel v Bologni dňa 6. augusta 1221. Pápež Gregor IX., ktorý ešte ako kardinál v Ostii mal k nemu veľmi priateľský vzťah, zapísal ho do zoznamu svätých dňa 3. júla 1234.
