Dedina Kalinkovo (Szemet) patrila pôvodne ako kráľovský majetok k Bratislavskému hradu. Leží 7 km na severozápad od Šamorína. V 15. storočí patrila k panstvu grófov zo Sv. Jura a Pezinka. Podľa urbára pezinsko-svätojurského panstva z roku 1617 patrila polovica dediny svätojurskému a polovica eberhardskému (malinovskému) panstvu, neskôr patrila celá dedina eberhardskému panstvu. Rozrastala sa len pomaly. Roku 1600 mala 28 domov. Ani počet obyvateľov nebol veľký, a tak pre nich postačoval malý románsky kostolík z konca 13. storočia, hoci všetci obyvatelia Kalinkova patrili k rímskokatolíckemu náboženstvu. Preto sa aj roku 1647 pridali k panonhalmskému opátovi pri zakladaní novej farnosti v Dénešde. Kalinkovo sa tak ako katolícka obec stalo filiálkou novej farnosti Dénešd, ktorú založil opát na území farnosti Mišérd v roku 1647, pretože tam sa nasťahovalo evanjelické obyvateľstvo. Úzke vzťahy medzi obcami Szemet, Gútor a Dénešd sa preniesli i na farnosť Mišérd, keď sa znova stala jedinou farnosťou v tomto regióne. Kalinkovo tak patrilo do tunajšej fanosti až do prvej polovice 20. storočia.

Pôvodné nemecké obyvateľstvo postupne splývalo s okolitým maďarským obyvateľstvom Žitného ostrova, až sa celkom pomaďarčilo. V roku 1828 tu bolo 64 domov a 409 obyvateľov. V roku 1851 Elek Fényes opisuje obec takto: „Szemeth, maďarská dedina v Bratislavskej župe, od Dénešdu na 1 fertáľ, pri jednom starom’ramene Dunaja. Ráta s 457 katolíckymi, 9 evanjelickými obyvateľmi. Lúky a lesy má dobré, veľa kapusty a ciroku sa tu urodí. Zemepánom je eberhardské panstvo. Posledná pošta Šamorín (za Bratislavou).“

V rokoch 1885-1895 boli, postavené hrádze na ochranu obce a úrody miestnych poľnohospodárov pred povodňami, ktoré pravidelne spôsobovala rieka Dunaj.

V roku 1929 bol v obci postavený nový rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi (Serafínskemu). Pôvodný románsky kostolík bol neskôr v roku 1936 zbúraný.

Obce Hamuliakovo (Gútor) a Kalinkovo (Szemet) boli neskôr pričlenené z cirkevnosprávnej stránky k farnosti Šamorín. Hamuliakovo bolo filiálkou farnosti Šamorín už v polovici 19. storočia, hoci do matričného obvodu farnosti v Dunajskej Lúžnej (Mišérde) patrilo až do konca druhej svetovej vojny.

V období II. svetovej vojny žilo v obci 555 obyvateľov, z toho 553 katolíkov a dvaja židia. Po ukončení II. svetovej vojny v máji 1945 sa stal Semet opäť súčasťou Československa, naďalej však ako filiálka patril k farnosti v Šamoríne.  Hoci vojna skončila, pre tunajších ľudí to boli aj naďalej ťažké časy. Obyvateľstvo maďarskej národnosti bolo zbavené občianskych práv a boli im zatvorené školy. Do konca r. 1945 sa sem prisťahovalo 10 rodín z Kysúc, ale časom tu zostali len tri. R. 1946 bola časť obyvateľov maďarskej národnosti násilne odvlečená na nútené práce do Čiech (po r. 1948 sa vrátili domov). Na ich miesto sa prisťahovalo viac ako 20 rodín z Rumunska. V roku 1947 bolí vysídlené do Maďarska takmer všetky rodiny väčších a stredných roľníkov. Na ich usadenie sa boli určené obce Csávolya, Nagynyárad a Majsra. Na miesto vysťahovalcov sem presídlili slovenské rodiny z maďarskej obce Sári (dnes Dabas-Sári). Tak sa značne zmenilo zloženie tunajšieho obyvateľstva. Noví občania Semetu bezplatne dostali obuv, šatstvo a potraviny. Až po rroku 1948 sa pomery čiastočne ukľudnili a usporiadali. V máji 1948 bolo meno obce zmenené na Kalinkovo.

Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľov obce. Kým r. 1869 tu žilo 434 obyvateľov, ich počet sa do r. 1900 znížil na 419, ale v nasledujúcom období sa neustále zvyšoval. Tak r. 1921 tu bolo spísaných 465 obyvateľov, r. 1940 ich tu žilo už 547. V roku 1948 tu bývalo len 480 občanov, možno to pripísať vojnovým udalostiam a nepokojnému povojnovému obdobiu. Ale do roku 1970 sa tu počet obyvateľov zvýšil na 725, do roku 1991 na 849 a v roku 1999 tu žilo 876 občanov.

Filiálka Kalinkovo bola napokon dňom 1.4.2007 odčlenená od farnosti Šamorín a pričlenená k farnosti Dunajská Lužná.