Druhou významnou obcou farnosti bola dnešná obec Jánošíková, nazývaná po nemecky Dionys alebo Schildern, po maďarsky Dénešd alebo Dienešd, či Dienešdi.

Názov obce vznikol od latinského mena Dionysius, Dionýz. Sv. Dionýz bol prvým parížskym biskupom a je jedným z patrónov Francúzska. Obec Dionys patrila pôvodne k Bratislavskému hradu, ale v roku 1258 vtedajší majiteľ Elek (Alexander) časť obce predal a časť odstúpil ako náhradu za svoj dlh benediktínskemu opátstvu na Hore sv. Martina (dnešná Panonhalma). Tak sa dedina dostala na dlhé storočia do vlastníctva opátstva, čo pozitívne vplývalo na jej ďalší vývoj i na vývoj jej obyvateľov. Tiež v nej bol kostol zasvätený sv. Bartolomejovi apoštolovi, ktorý tu Benediktíni postavili.

Hoci kostol v Dénešde nebol farský a od farského kostola v Mišérde nebol ani veľmi vzdialený, predsa v čase náboženských rozbrojov v 17. storočí plnil aj funkciu farského kostola. Okolo roku 1640 sa napr. zmocnili fary i farského kostola v Mišérde evanjelici a. v. V dedine Dénešd a Szemet (Kalinkovo) ostali však obyvatelia katolíci, ale nemali katolíckeho kňaza, aby im vysluhoval sviatosti. Opát z Hory sv. Martina Andrej Placidus Magger (opátom bol v rokoch 1647-1667) sa s takýmto stavom nemohol zmieriť. Nechcel dopustiť, aby sa obyvatelia jeho panstva stali evanjelikmi a. v. Rozhodol sa previesť centrum náboženského života do Dénešdu. Osobne sa vybral do tejto dediny, aby tu dal do poriadku pomery, ktoré vznikli obsadením farského kostola, fary a školy evanjelikmi a. v. S obyvateľmi Dénešdu i Szemetu sa dohodli na vážnych organizačných opatreniach a zmenách. Urobili o tom aj zápisnicu, datovanú v Dénešde 10. apríla 1647. Podpísal ju opát z Hory sv. Martina Andrej Placidus Magger, za obyvateľov Dénešdu Pavel Gyulassy a za obyvateľov Szemetu Šimon Buday.

Podľa tejto dohody sa Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Dénešde stal sídlom novej fary. Za farára menoval opát benediktínskeho mnícha zo svojho kláštora Juraja Szentsimonyiho. Keďže kostol v Dénešde bol dosť schátraný a ošarpaný, dohodli sa, že sa čím skôr pozbierajú peniaze, aby sa ešte v roku 1647 mohlo začať s jeho opravou. Obyvatelia Dénešdu i filiálky v Szemete sa k tejto dohode pripojili.

V ďalšej časti dohody sa prijali opatrenia na zaopatrenie farára. Opát bol ochotný dať určité množstvo rolí, aby sa na nich mohlo pestovať obilie pre potrebu farára a jeho domácnosť. Päť z týchto rolí poorú obyvatelia z Dénešdu, tri obyvatelia zo Szemetu. Farár ich dá obsiať vlastnou pšenicou. Palivové drevo mali dodať farárovi obyvatelia. Za krst mali dávať 12, za sobáš 25 a za pohreb 30 denárov a ak bude farár pri pohrebe aj kázať a slúžiť sv. omšu, majú sa mu pozostalí odmeniť podľa svojich možností. Opát sa zaviazal, že dá kňazovi ošatenie, omšové rúcha a pre kostol zvon. Byt pre farára a pre učiteľa mali postaviť spoločne opát a obec.

Nový dénešdský farár Gregor Szentsimonyi bol mimoriadne horlivý. Pod vplyvom jeho pôsobenia sa vrátila do katolíckej cirkvi veľká časť tých, čo sa predtým stali evanjelikmi a. v. Ale ani tento horlivý apoštol neostal natrvalo dénešdským farárom. Prejavil záujem odísť pracovať do misií. Prípravu na prácu v misiách šiel robiť do misionárskeho domu v Rakúsku roku 1684, kde sa ďalšie stopy po ňom strácajú.

Medzitým sa zmenili aj pomery v Mišérde. Protestantský farár sa odtiaľ odsťahoval a znova tam prišiel katolícky. Opát po dohode s ostrihomským arcibiskupom súhlasil s tým, aby sa k mišérdskej fare pričlenila opäť ako filiálka dedina Dénešd. Ponechal jej ako dar aj zaopatrenie, ktoré poskytol farárovi v Dénešde. Vikár arcibiskupa však nechcel so zlúčením fary v Mišérde a v Dénešde súhlasiť a vyzval hlavného opáta, ktorým bol Egi-dius Gencsy (1667-1684), aby bol v Dénešde osobitný farár. Opát vysvetlil, prečo jeho predchodca zriadil v Dénešde osobitnú faru, ako aj okolnosť, že teraz to už nie je potrebné, pretože dvaja farári tam nemôžu pre chudobu existovať. V roku 1684 zveril vikár správu fary v Dénešde spolu s filiálkou v Szemete do správy diecézneho kňaza Michala Tajnayho.

V roku 1698 bola správa fary na krátky čas zverená benediktínovi Placidovi Bühelovi, ale ten sa pre neznalosť maďarského jazyka musel funkcie čoskoro vzdať a prepustiť miesto Petrovi Fittusovi, ktorý už nebol benediktínom a  do funkcie ho menovalo arcibiskupstvo.

V roku 1710 sa kostol sv. Martina v Mišérde vrátil do rúk katolíkom. Obec Dénešd bola preto v 18. storočí opäť filiálkou Mišérdu. V tomto období sa tu však začali diať podivuhodné veci okolo sochy Preblahoslavenej Panny Márie v kostole v Denéšde. K tejto milostivej soche začínalo prichádzať čoraz viac pútnikov a tak bolo čoskoro potrebné začať so stavbou nového kostola. Nový kostol bol postavený v rokoch 1790-1797 napriek tomu, že kláštor Benediktínov na Panonhalme bol v r. 1786 zrušený Jozefom II. Po zničení farského kostola v Mišérde požiarom sa v r.1852 stal nový kostol v Dénešde farským a zároveň pútnickym kostolom a centrum farnosti sa natrvalo presunulo do Dénešdu (Jánošíkovej). Tento kostol je aj súčasným farským kostolom Povýšenia svätého kríža.

V r. 1945 bolo pôvodné obyvateľstvo z veľkej časti nahradené slovenskými obyvateľmi z oblasti Terchovej a obec dostala pomenovanie Jánošíkova.

V roku 1974 sa obec Dénešd (v tom čase už Jánosíkova) zlúčila z obcami Nová Lipnica a Nové Košariská a vznikla tak terajšia obec Dunajská Lužná. Dunajská Lužná sa tak zároveň stala sídlom tunajšej farnosti. Na konci 20. storočia tu bola postavená nová fara, ktorá sa v r.1996 stala sídlom Dominikánskeho konventu v Dunajskej Lužnej.