Najnovším kostolom vo farnosti Dunajská Lužná je katolícky Kostol Božieho milosrdenstva v obci Miloslavov. Stavbu tohto kostola bolo možné uskutočniť vďaka veľkorysosti sponzora JUDr. Františka Šulku. Projekt na kostol vypracoval Ing. arch. Klement Trizuljak. Umiestnili ho v obecnom parku v časti nazývanej Alžbetin dvor, v neveľkej vzdialenosti od starého Kostola sv. Alžbety z prvej polovice 13. storočia. Pre schátralosť starého kostola sa upustilo od jeho opravy a prikročilo sa k výstavbe úplne nového.

Práce na výstavbe kostola pokračovali veľmi rýchlo. So zemnými prácami sa začalo 15. septembra 1997. V prvých novembrových dňoch roku 1997 stáli už všetky obvodové múry. Začiatkom decembra bol položený na budovu krov. Súčasne sa už pracovalo na stavbe veže. Týždeň pred Vianocami bola stavba zastrešená. 18. marca 1998 bol na veži vztýčený kríž.

Pôdorys nového kostola v Miloslavove má tvar lode, ktorá symbolizuje Petrovu loďku a tá Kristovu cirkev. Orientovaný je v smere východ-západ. Vnútro lode je otvorené. Strechu drží dvanásť trámov, ktoré predstavujú dvanásť apoštolov. V strede lode je nadsvetlík s vitrážou, ktorá znázorňuje premeny súčasnej doby. Plameň má predstavovať vnútorné postoje ľudstva, vojny a nepokoje. Ľavá strana vitráže má znázorňovať formou dažďa, padajúcich hviezd, slnka a prelomeného mesiaca prírodné katastrofy, zemetrasenia, víchry a búrky. V hornej časti zobrazená holubica je znakom Ducha Svätého, ktorý sa vznáša nad všetkým pozemským nepokojom.

Posviacku nového kostola v Miloslavove vykonal za účasti kléru, pápežského nuncia arcibiskupa Luigi Dossenu a početných veriacich farnosti pomocný biskup a generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Dominik Tóth v nedeľu 19. apríla 1998. Kostol zasvätený Božiemu milosrdenstvu, ktoré svojím životom a svojou obetavou láskou k ľudom tak viditeľne priblížila celým generáciám sv. Alžbeta, patrónka prvého kostola v obci Miloslavov. V novšej dobe upozornila na túto výraznú črtu všemohúceho Boha poľská rehoľníčka blahoslavená sestra Faustína Kowalská.

Sestra Faustína bola takmer našou súčasníčkou. Narodila sa roku 1905 v dedine Glogowice v Poľsku ako tretie z desiatich detí. Už v detstve si obľúbila modlitbu. Bola pracovitá, poslušná a citlivá voči ľudskej biede. Keď mala niečo nad desať rokov, musela opustiť rodný dom, aby si službou v bohatších rodinách zarábala na živobytie a pomáhala rodičom v ich starostlivosti o početnú rodinu. Ako dvadsaťročná vstúpila do Spoločnosti sestier Matky Božieho milosrdenstva. V reholi bola kuchárkou, záhradníčkou a vrátničkou. Pri konaní týchto obyčajných zamestnaní pretrvávala v nej neobyčajná túžba spolupracovať na velkom diele spásy. Roky jej rehoľného života boli poznačené utrpením, ale i mimoriadnymi milosťami. Svoje utrpenie prinášala ako obetu za hriešnikov. Zomrela 5. októbra 1938 v Krakove, keď mala sotva 33 rokov. Umrela zoslabnutá utrpeniami a tuberkulózou.

Sestra Faustína bola vyhlásená za blahoslavenú 18. apríla 1993. Po blahorečení Sv. otec Ján Pavol II. povedal: „Boh k nám prehovoril cez duchovné bohatstvo blahoslavenej sestry Faustíny Kowalskej. Zanechala svetu veľký manifest Božieho milosrdenstva a povzbudenie k úplnej dôvere v Stvoriteľa. Boh ju obdaril zvláštnou milosťou, aby mohla svedčiť o jeho milosrdenstve.“

Krátky život blahoslavenej sestry Faustíny zanechal ľuďom dôležitý odkaz, že sa majú neobmedzene spoliehať na Božie milosrdenstvo. K takej dôvere v Božie milosrdenstvo povzbudil Pán Ježiš ľudí uistením, ktoré dal sestre Faustíne: „Spaľujú ma plamene milosrdenstva. Túžim ich vylievať do ľudských duší. Moja dcéra hovorím ti, že ja som láska a milosrdenstvo. Urob všetko, aby sa rozšírila úcta k môjmu milosrdenstvu.“ Aby ešte viac povzbudil ľudí k dôvere v Božie milosrdenstvo, zjavil sa sestre Faustíne 22. februára 1931. O tomto zjavení napísala sestra Faustína: „Videla som Ježiša Krista v bielom odeve. Jednu ruku mal zdvihnutú k žehnaniu, druhou sa dotýkal odevu na hrudi. Z odhalenej hrude vychádzali dva široké pruhy lúčov. Jeden biely a druhý červený. Lúče znamenali podľa vysvetlenia Pána Ježiša vodu a krv, ktoré vytryskli z jeho boku po prebodnutí kopijou na kríži. Mlčky som hľadela na Pána. Moja duša bola naplnená úzkosťou a radosťou. Po chvíli Spasiteľ povedal: „Namaľuj tento môj obraz, ako ma vidíš a pod neho napíš: Ježišu, dôverujem v Teba. Prajem si, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom po celom svete.“

Toto prianie sa má stať skutočnosťou aj v obci Miloslavov, kde bol už asi pred 700 rokmi postavený kostol k úcte sv. Alžbety, ktorá svojím životom hlásala a uskutočňovala milosrdnú lásku k ľuďom. Zasvätenie nového kostola Božiemu milosrdenstvu zvýrazňuje tak starú kresťanskú ideu milosrdnej lásky a robí ju aktuálnou aj v dnešnej dobe.

Dekrétom Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa – metropolitu bola od 01. septembra 2018 zriadená nová farnosť Miloslavov – Alžbetin Dvor a jej prvým farárom bol vymenovaný Mons. Félix Mikula. V nedeľu 07. októbra 2018 pri svätej omši o 10:30h bol novovymenovaný farár slávnostne uvedený do úradu seneckým dekanom ThDr. Stanislavom Stohlom, za prítomnosti doterajšieho správcu farnosti do ktorej Miloslavov – Alžbetin Dvor patril ako filiálna obec P. Mgr. Stanislava Petra Vavreka OP a kaplána P. Mgr. Bruna Branislava Donovala OP. Po svätej omši sa bratom dominikánom za ich 22. ročnú pastoračnú činnosť v obci v mene všetkých veriacich poďakovala p. Jarmila Podmanická. Následne sa farská rodina stretla na spoločnom agapé v priestoroch blízkeho OÚ Miloslavov. Vďačný Pánu Bohu za jeho milosti sme tak začali novú etapu histórie v našej obci už ako Farnosť Božieho milosrdenstva v Miloslavove – Alžbetinom dvore.