Sviatosť Eucharistie završuje uvádzanie do kresťanského života (porov. KKC 1322). Je to účasť na eucharistickej obete, ktorá v nás zdokonaľuje to, čo sme prijali pri krste a pri birmovaní (porov. SCa 17). Tí, čo prijímajú Eucharistiu, sú užšie zjednotení s Kristom. Pán hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6, 56) Svätým prijímaním máme účasť na tele vzkrieseného Krista, tele „oživenom Duchom Svätým a oživujúcom“. Eucharistia v nás zachováva, zveľaďuje a obnovuje život prijatý pri krste (porov. KKC 1391- 1392).

V učení o Eucharistii je potrebné zdôrazniť osobné stretnutie s Bohom, intimitu osobného vzťahu s Ním, osobné spoločenstvo medzi Bohom a človekom a vyhýbať sa uvažovaniu, ktoré by „zvecnilo“ sviatosť Lásky a degradovalo ju len na „niečo“ . Skutočne ide o živé stretnutie s Ježišom Kristom, ktorý chcel zostať prítomný vo svojej Cirkvi pod spôsobmi chleba a vína. Vo svojej eucharistickej prítomnosti plne pôsobí, aby pretváral ľudí (porov. KKC 1075). Svätci, ako napr. matka Tereza, živili svoju schopnosť milovať blížneho stále novým spôsobom z ich stretnutia sa s eucharistickým Pánom. Zjednotenie s Kristom zároveň znamená aj zjednotenie so všetkými, ktorým sa dáva. Nemôžem mať Krista iba pre seba (porov. Deus Caritas est 18). Slávením Eucharistie sa spájame so všetkými veriacimi do jedného tela – Cirkvi. Eucharistia, to je Kristus, ktorý sa nám daruje, a tak nás neustále buduje ako svoje telo (porov. SCa 14).

II. vatikánsky koncil odporúča, aby veriaci neboli na svätej omši ako cudzinci, alebo nemí svedkovia, ale aby sa poučili Božím slovom, občerstvili sa pri stole Pánovho tela, vzdávali Bohu vďaky a keď prinášajú nepoškvrnenú obetu, aby sa spolu s kňazom naučili obetovať seba samých (porov. SCa 52). K tomu je nevyhnutné mať vieru, ktorá disponuje prítomných osobne prežívať to, čo slávia. Na zvolanie kňaza pri svätej omši: „Hľa, tajomstvo viery!, prítomní odpovedajú slovami: „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve.“ Eucharistická obeta totiž nesprítomňuje len tajomstvo Spasiteľovho utrpenia a smrti na kríži, ale aj tajomstvo jeho vzkriesenia (porov. Ecclesia de Eucharistia 14). Slávením Eucharistie teda vyznávame a zvestujeme Veľkonočné tajomstvo, v ktorom sa uskutočnilo definitívne oslobodenie od zla a od smrti. A nielen to,  prostredníctvom eucharistickej sviatosti Ježiš zapája veriacich do svojej vlastnej „hodiny“ a vťahuje ich do aktu svojej obety (porov. SCa 9 – 14).

Nahlásenie a podmienky pre tých, čo chcú prijať Eucharistiu po prvýkrát

Najväčší záujem o prvé sväté prijímanie majú rodičia detí, ktoré chodia do tretej triedy. Táto sviatosť však nie je viazaná na tretí ročník. Môžu ju prijať aj staršie deti, dospievajúci, mladí a dospelí. Prihlásiť sa je potrebné v úradných hodinách na farskom úrade. K prihláške je potrebné priložiť krstný list. Na prijatie prvej Eucharistie je nevyhnutné sa pripraviť. V prípade detí je súčasťou prípravy farská a rodinná katechéza, ktorá trvá najmenej rok a hodiny náboženskej výchovy v škole.