Tento kostol zasvätený sv. Martinovi, biskupovi z Tours bol po stáročia farským kostolom pre široké okolie farnosti Mišérd (Mischdorf, Nové Košariská). Nazýval sa preto materským kostolom, alebo v cirkevnej latinčine „exlesia mater“ čiže kostol – matka.
Kostoly na území farnosti Mišérd a na jej okolí sú väčšinou veľmi staré, pochádzajú z 13 – 14. storočia. Do tohto obdobia môžeme datovať aj vznik farského kostola v Mišérde. Kedy bol postavený a kto ho postavil, nie je dnes známe a nebolo to známe ani v roku 1781, z ktorého je zachovaná obsiahla správa o vizitácii farnosti a kostola v Mišérde. V tejto zápisnici sa spomína len toľko, že kostol existuje asi šesť storočí. Keď sa teda od 18. storočia odráta šesť storočí, mohol kostol vzniknúť už v 12.-13. storočí.
O ďalších osudoch farského Kostola sv. Martina v Mišérde je zatiaľ známich len niekoľko údajov.
V sedemnástom storočí sa kostol dostal do rúk evanjelikov a. v. a v roku 1710 sa opäť vrátil do rúk katolíkov.
Ani z nasledujúcich desaťročí 18. storočia nevieme o farskom kostole v Mišérde veľa. Bol už pravdepodobne dosť schátraný, keď v roku 1736 opravovali vežu a právom sa môžeme domnievať, že menšie úpravy urobili aj na kostole. K veľkej oprave, ba až k prestavbe kostola sa prikročilo v roku 1773. Financovali ju zemepáni, ktorí mali majetky v chotároch obcí Mišérd a Torč a ktorí mali nad kostolom patronátne právo. Boli to: gróf Ján Illesházi, gróf Juraj Apponyi, vdova po grófovi Jánovi Balašovi a gróf František Balaša. Farárom v Mišérde bol v tom čase Žigmund Kunič (Kunics). Kostol zväčšil o chór a dal mu terajší vzhľad. V roku 1774 bol kostol hotový. Kým sa opravoval farský kostol v Mišérde, používal sa miesto neho menší filiálny kostol v Dénešde (Jánošíkovej).
Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, t. j. sčasti z kameňa a sčasti z pálenej tehly. Dlažba kostola bola celá zo štvorcových kamenných kvádrov. Loď i presbytérium boli pokryté škridlami, sakristia šindľom. Ku kostolu bola pristavaná veža, celá z kameňa. Vysoká bola 19 m a široká 2,80 m. Na veži bol železný kríž. Mala štyri okná, aby sa nimi mohol šíriť hlas zvonov. Na veži boli kedysi hodiny. Smerom na východ bol pod oknom nápis, ktorý hovoril o oprave veže v roku 1736. Sanktuárium bolo dlhé 7 m, široké 5,40 m a vysoké 6,30 m. To je vlastne dnešná kaplnka sv. Martina v Nových Košariskách. Loď kostola bola dlhá 16 m, široká 6,60 m a vysoká 8,20 m. Sanktuárium bolo s loďou spojené víťazným oblúkom. Vzadu kostola bol chórus stojaci na 2 stĺpoch. Na chóre bol organ. Kostol nemal kryptu. Na jednej strane lode boli tri okná, na druhej štyri, takže kostol mal dosť svetla a pre veriacich bol aj dostatočne veľký. Sakristia bola na ľavej strane sanktuária a mala klenbu. Kazateľnica bola na ľavej strane pred sanktuáriom. Vchádzalo sa na ňu zo sakristie.
Farský kostol mal jednu nevýhodu. V jeho blízkosti na konci dediny Mišérd bola nejaká kováčska dielňa, kde sa pracovalo s ohňom a kostol bol neustále vystavovaný nebezpečenstvu vzniku požiaru. V kanonickej vizitácii z roku 1781 sa na túto skutočnosť upozornilo dosť dôrazne, ale zbytočne. Zdá sa však, že tento zdroj požiaru sa stal farskému kostolu v Mišérde osudným v roku 1852, keď za bližšie neznámych okolností kostol vyhorel a keď zhoreli aj všetky drevené časti lode kostola i sakristie vrátane bohoslužobných rúch. Zachovalo sa len sanktuárium.
Farský kostol v Mišérde postupne chátral. Kameň a tehly z múrov po-odnášali obyvatelia obce ako stavebný materiál. Stavebne sa upravilo iba sanktuárium, z ktorého urobili malý, samostatný kostolík, ktorý sa už v účtovnej knihe fary začal nazývať kaplnkou, nie farským kostolom (ecclesia mater) ako predtým.
Dodnes je tento kostolík známy ako kaplnka sv Martina z Tours. V druhej polovici dvaciateho storočia sa na kaplnke urobili posledné stavebné úpravy vrámci, ktorých sa vykonala sanácia múrov a kostolík dostal novú strechu ako aj vežu.
