Kostol sa nachádza v časti Jánošíková, ktorá bola pred vznikom Dunajskej Lužnej samostatnou obcou nazývanou po maďarsky Dénešd. Dedinka bola najdôležitejšou a najväčšou filiálkou farnosti Mišérd (Nové Košariská). Aj na území Dénešdu bol starobylý románsky kostol. Jeho postavenie súvisí s okolnosťou, že dedina Dénešd sa v roku 1258 dostala do vlastníctva opátstva benediktínov na Hore sv. Martina v Pannonhalme (Maďarsko).Benediktíni, ktorých heslom bolo „Ora et labora“ (modli sa a pracuj) sa starali aj o duchovné blaho svojich poddaných. Preto sa už opát Arminus (opátom bol v rokoch 1281-1300) rozhodol postaviť v dedine Dénešd kostol.

O existencii nejakého iného staršieho kostola v tejto dedine nie sú žiadne správy. V archíve opátstva na Panonhalme je však zachovaná listina z 24. januára 1302, v ktorej sa hovorí o postavení kostola v Dénešde (Deanis), ktorý sa však nemohol osamostatniť a stať sa farským a ostal naďalej ako filiálka Kostola sv. Martina v Mišérde. Podliehal bratislavskému prepoštovi, resp. ostrihomskému arcibiskupovi. S kostolom v Dénešde sa opäť stretávame v roku 1325, keď sa ostrihomský arcibiskup vzdal cirkevného desiatku, ktorý mal z farnosti v Mišérde a daroval ho Kostolu sv. Bartolomeja apoštola v Dénešde.

V roku 1673 vykonal archidiakon vizitáciu fary a Kostola sv. Bartolomeja apoštola. Z vizitačnej zápisnice sa dozvedáme, že v kostole sú tri oltáre, na ktorých sa odzrkadľovali predchádzajúce pomery – boli na spadnutie. V búrlivých časoch 17. storočia bola až tretina obyvateľov v obci protestanti. Bolo to totiž práve v čase, keď bol kostol v Mišérde v rukách evanjelikov a. v. a Kostol v Dénešde plnil funkciu farského kostola pre veriacich katolíkov. Kostol nemal peniaze v hotovosti, zato mnohí obyvatelia boli dlžníkmi kostola. Vo vizitačnej zápisnici z roku 1673 sa uviedol aj súpis liturgických predmetov a paramentov. V kostole bol strieborný a pozlátený kalich s paténou, dve cínové ampulky na vodu a víno, jeden cínový pohár s tácňou, štyri drevené svietniky, rozličné bohoslužobné rúcha a omšové knihy.

Na začiatku 18. storočia sa vrátil kostol v Mišérde opäť do rúk Katolíckej cirkvi a stal sa znovu farským kostolom. V tom čase už bol Dénešd opäť filiálkou Mišérdu. V polovici 18. storočia sa v Dénešde začalo s uctievaním, milostivej sochy Panny Márie, ktorá začala byť nazývaná aj Madona Žitného ostrova. Kostol v Dénešde sa stal pútnickým miestom, kam sa každoročne schádzalo množstvo pútnikov zo širokého okolia. Je pochopiteľné, že s rastúcim záujmom o toto miesto sa aj pôvodný kostol začal zveľaďovať.

V ďalšej kanonickej vizitácii z roku 1781 je opísaný aj kostol v Dénešde. Stál na mieste terajšieho kostola v dnešnej časti Jánošíková. V kanonickej vizitácii sa uvádza vnútorné vybavenie kostola. Kazateľnica bola približne v strede chrámovej lode (asi na terajšom mieste) a spočívala na drevenom stĺpe. Boli na nej namaľované štyri postavy evanjelistov. Ako to dosvedčoval rok na stĺpe, bola zhotovená v roku 1678.

V kostole boli štyri oltáre. Jeden bol väčší a na tom bola socha Preblahoslavenej Panny Márie. Túto sochu považovali a uctievali veriaci ako zázračnú. Socha bola korunovaná striebornou korunou s drahými kameňmi, v pravej ruke držala žezlo, tiež strieborné, v ľavej ruke držala Jezuliatko, korunované podobnou striebornou korunou s drahými kameňmi. Ježiškovi vyčnievala z ruky strieborná tabuľka s nápisom: „ECCE MATER TUA“ (Hľa tvoja Matka). Na tomto oltári bolo aj tabernákulum, v ktorom sa uschovávala Eucharistia – Sviatosť Oltárna.

Druhý oltár bol na evanjeliovej strane v strede kostola. Na tomto oltári bol obraz sv. Benedikta z Nursie medzi sochami sv. Maura a sv. Mikuláša z Myry.

Tretí oltár bol v blízkosti druhého. Bol na ňom obraz umierajúceho sv. Jozefa medzi sochami sv. Joachima a Anny a nad nimi obraz Najsvätejšej Trojice, korunujúcej Pannu Máriu.

Štvrtý oltár bol na ľavej strane, v strede lode. Bola na ňom socha sv. Barbory, patrónky baníkov medzi štyrmi svietnikmi. Lavice pre veriacich boli kvôli umiestneniu oltárov rozmiestnené nepravidelne. Na jednej strane ich bolo sedem, na druhej štyri. Potom sa v kanonickej vizitácii opisujú bohoslužobné nádoby a liturgické rúcha. Je pozoruhodné, že hoci kostol nebol pôvodne farským, jeho zariadenie nebolo chudobnejšie ako zariadenie farského kostola sv. Martina v Mišérde. Aj to svedčí o tom, že benediktínom na kostole záležalo.

Na veži kostola boli pôvodne len dva bronzové zvony. Väčší vážil šesť centov, menší vážil štyri centy (1 cent mal cca 50 kg). Zvony požehnal Anton Révay, ostrihomský pomocný biskup v roku 1769.

Kostol v Dénešde mal aj dva privilegované oltáre. Jeden bol pre mníchov sv. Benedikta. Bol to oltár sv. Jozefa. Druhý bol pre všetkých celebrujúcich. Bol to oltár sv. Benedikta. Plnomocné odpustky bolo možné získať na sviatok Nanebovzatia Blahoslavenej Panny Márie, druhé odpustky boli na sedem rokov. Obe privilégia udelil kostolu pápež Pius VI. na žiadosť opáta Daniela Somogyiho 2. mája 1776. (Daniel Somogyi de Medgyes bol opátom na Hore sv. Martina v Pannonhalme v rokoch 1768-1801.)

Členovia vizitačnej komisie konštatovali už v roku 1781, že tento kostol nemôže pojať početný ľud, ktorý sa schádza k milostivej soche Panny Márie od všelikadiaľ, takže v čase väčšieho zhromaždenia ľudí, či už kvôli sv. spovedi, alebo sv. prijímaniu, sa tam len ťažko môžu vysluhovať sviatosti. Preto sa už opát Daniel Somogyi rozhodol postaviť nový, väčší kostol v barokovom slohu. Ale úmysel bolo ťažko uskutočniť. V roku 1786 zrušil „osvietenský“ panovník Jozef II. kláštor benediktínov na Panonhalme preto sa plánovaná stavba nového kostola v Dénešde sa pretiahla až do roku 1790.

ORGAN

Stavba kostola bola slávnostne posvätená až v roku 1797. Ale to ešte nebol kompletne zariadený. Kostolu chýbal vhodný píšťalový organ. Na ten urobilo zmluvu benediktínske opátstvo z Hory sv. Martina až 21. novembra 1865. Návrh na vypracovanie organu do Svätyne Madony Žitného ostrova zadalo opátstvo „kráľovskému organárovi“ v Salzburgu – Ludvigovi Mooserovi. Za jeho vyhotovenie mal dostať v štyroch splátkach 1.400 zlatých. Termín dodania nového organa nebol presne určený. Organ mal byť pôvodne jednomanuálový s desiatimi registrami so 108 drevenými a 498 cínovými píšťalami. V skutočnosti urobil majster zo Salzburgu organ dvojmanuálový a s dvanástimi registrami. Počas 1. svetovej vojny (1914-1918) boli spolu so zvonami zrekvírované aj cínové píšťale z Mooserovho organu. Tieto boli síce po vojne nahradené plechovými, ale aj po viacerých generálnych opravách organ už nemal ten zvuk ako predtým. Preto bol farnosťou oslovený známy bratislavský organár Schonhofer, ktorý sa mu snažil navrátiť pôvodný zvuk. Organ slúžil vo farskom kostole až do roku 2013. Momentálne prebieha jeho reštaurovanie (Mgr.Art. Ján Fečo) a generálna oprava pod vedením p. Vladimíra Gazdíka.

Rok 1852 bol pre pôvodný Farský kostol sv. Martina v Mišérde osudný. Celý temer do tla vyhorel a na jeho rekonštrukciu sa žiaľ nenašli dostatočné prostriedky a tak sa Farským kostolom opäť stal kostol v Dénešde a je ním až dodnes.

ZVONY

V čase hospodárskej krízy a medzivojnovom období boli pre Farský kostol Povýšenia sv. Kríža v Dénešde odliate dva OCEĽOVÉ ZVONY. Tieto boli odliate v dielni Adalberta Hillera v Brne na Morave a sú vo veži dodnes. No nakoľko neladia k súčasným BRONZOVÝM ZVONOM (1924) používajú sa len na tzv. Pohrebné zvonenie.

.: Malý zvon – spodný priemer: 640 mm, rok uliatia: 1920, nápis na zvone: Hiller, Brünn 1920. 

.: Umieračik – spodný priemer: 520 mm, rok uliatia: 1900, nápis na zvone: Hiller, Brünn 1900. 

V roku 1922 veriaci iniciovali zbierku milodarov na štyri nové väčšie BRONZOVÉ ZVONY, ktoré chceli zasvätiť sv. Jánovi evanjelistovi, patrónovi vtedajšieho miestneho kňaza Jána Meszárosa, patrónovi pôvodného kostola sv. Bartolomejovi, apoštolovi, Preblahoslavenej Panne Márii a patrónovi Mišérdu Sv. Martinovi z Tours. Celý zvonový súbor nechali odliať v zvonolejárskej dielni Jakuba Dostála v Komárne.

.: Veľký zvon
spodný priemer: 1030 mm (váha ???) tónina: e´
rok uliatia: 1924
miesto uliatia: Komárno
zvonolejár: Jakub Dostál
majuskulný nápis: 1.: IN HONOREM / S[ancti]. JOANNIS APOSTOLI ET EVANGELISTÆ / SUMPTIBUS JOANNIS EV[angelistæ]. NÁGL / PAROCHO JOANNE MESZÁROS DE NAGYLÚCS, SYNDICO CAROLO LINTNER 2.: FUSA PER JACOBUM DOSZTÁL KOMÁROM A[nno]. D[omini]. 1924. (=Ku cti sv. Jána apoštola a evanjelistu. Nákladom Jána Evanjelistu Nágla, za farára Jána Meszárosa z Lúča na Ostrove, kurátora Karola Lintnera. Ulial Jakub Dostál v Komárne roku Pána 1924.)
výzdoba: rastlinná (vinohradnícke motívy)

.: Stredný zvon
spodný priemer: 890 mm (váha ???) tónina: g´
rok uliatia: 1924
miesto uliatia: Komárno
zvonolejár: Jakub Dostál
majuskulný nápis: 1.: IN HONOREM / S[ancti]. BARTHOLOMAEI APOSTOLI / VEN[erabilli]. PATRONI COMMUNITATIS DÉNESD / EX PIIS DONIS FIDELIUM. 2.: FUSA PER JACOBUM DOSZTÁL KOMÁROM A[nno]. D[omini]. 1924. (=Ku cti sv. Bartolomeja apoštola, ctihodného patróna obce Dénešd (dnes Jánošíková). Zo zbožných milodarov veriacich. Ulial Jakub Dostál v Komárne roku Pána 1924.)
výzdoba: rastlinná (vinohradnícke motívy)

CHÝBAJÚCE ZVONY

Vo veži boli pôvodne ešte dva zvony, síce menšie, ale od rovnakého majstra z Komárna. Žiaľ tieto boli rekvírované počas 2. svetovej vojny na vojenské účely. Z dobových záznamov vieme len ich nápisy a váhu. Väčší bol zasvätený Panne Márii – Madone Žitného ostrova a Najmenší bol zasvätený sv. Martinovi  z Tours. Všetky štyri zvony boli ladené v harmonickom Moll akorde: (e´-g´-a´-h´).

.: Malý zvon
spodný priemer: 840 mm (váha ???) tónina: a´
rok uliatia: 1924
miesto uliatia: Komárno
zvonolejár: Jakub Dostál
majuskulný nápis: 1.: IN HONOREM / B[eatae]. MARIÆ VIRGINIS ET DEI GENITRIX / VEN[erabilli]. PATRONÆ SANCTUARII EXALT[ationis]. S[anctæ]. CRUCIS. / EX PIIS DONIS FIDELIUM. 2.: FUSA PER JACOBUM DOSZTÁL KOMÁROM A[nno]. D[omini]. 1924. (=Ku cti preblahoslavenej Márie Panny a Bohorodičky, ctihodnej patrónky svätyne Povýšenia sv. Kríža. Zo zbožných milodarov veriacich. Ulial Jakub Dostál v Komárne roku Pána 1924.)
výzdoba: rastlinná (vinohradnícke motívy)

.: Najmenší zvon
spodný priemer: 750 mm (váha ???) tónina: h´
rok uliatia: 1924
miesto uliatia: Komárno
zvonolejár: Jakub Dostál
majuskulný nápis: 1.: IN HONOREM / S[ancti]. MARTINI EPISCOPI ET CONFESSORIS / VEN[erabilli]. PATRONI COMMUNITATIS MISERD / EX PIIS DONIS FIDELIUM. 2.: FUSA PER JACOBUM DOSZTÁL KOMÁROM A[nno]. D[omini]. 1924. (=Ku cti sv. Martina, biskupa a vyznávača, ctihodného patróna obce Mišérd (dnes Nové Košariská). Zo zbožných milodarov veriacich. Ulial Jakub Dostál v Komárne roku Pána 1924.)
výzdoba: rastlinná (vinohradnícke motívy)