Nové košarikská boli historicky najdôležitejšou z troch obcí tvoriacich v minulosti dnešnú Dunajskú Lužnú. Po  nemecky sa volali Mischdorf, po maďarsky Mišérd. Táto obec bola dlho sídlom farnosti. Bol tu totiž farský kostol zasvätený sv. Martinovi z Tours.

Vznik farnosti ako aj tamojšieho farského kostola sa datuje do 12. až 13. storočia. Farnosť „Misser“ sa prvý krát spomýna v súpise farností, ktoré odovzdali v roku 1302 pápežský desiatok. Historické pramene však poukazujú na to, že tunajší kostol a teda aj farnosť, mohli existovať už v 13. storočí.

Zo 14. storočia sú známe aj mená niekoľkých farárov z Mišérdu. V roku 1358 tam bol farárom istý Peter, ktorý sa v latinskom prameni nazýva „plebanus de villa Misser“. Kostol bol zasvätený sv. Martinovi: „Eclesia beati Martini in villa Misser.“ V roku 1400 bol v Mišérde farárom Pavel (Paulus, plebanus de Messen). V roku 1561 sa konala vizitácia farnosti. Vizitátor poznamenal, že kostol a cintorín, ktorý bol v jeho blízkosti, sa udržiava v dobrom stave. Podobne to konštatoval aj vizitátor v roku 1562.

Vroku 1634 bývali už v dedine prevažne Nemci, ktorí sa hlásili k evanjelickému a. v. náboženstvu. Farári boli však v tomto období ešte katolíci. V tomto období sa kostol dostal do rúk evanjelikov a. v. Pravdepodobne to bolo v 40. rokoch 17. storočia a asi aj v rokoch 1698 a 1699, lebo v účtovnej knihe farnosti Mišérd pri záverečnom vyúčtovaní bol farár Ján Marián Dávid Peško de Pešková (Peschko de Peschkova), ktorý bol vtedy súčasne farárom aj v Moste na Ostrove. V nasledujúcich rokoch sa jeho meno už neuvádza a pri vyúčtovaní sa spomína už len kostolný otec (Kirchen Vater). Pri dátume 3. februára 1707 sa píše, že na základe všeobecného súhlasu obce Mischdorf, t. j. Nových Košarísk, Waltersdorf, t. j. Rovinky, a Tatschendorf, t. j. Novej Lipnice, bol zvolený v každej obci konvent. V tomto období prešiel pravdepodobne do rúk evanjelikov a. v. aj farský kostol. Pri roku 1710 je už poznámka: „V týchto časoch bol dom Boží v rukách luteránov (v nemeckom zázname sa použil výraz ,Lutheraner‘), a to až do 2. júla 1710, t. j. do sviatku Navštívenia Panny Márie, keď ho znova získali veriaci rímskokatolíckeho náboženstva“. Farárom v Mišérde bol už vtedy František Matej Husch.

Cintorín v obci Mišérd sa nachádzal v tesnej blízkosti kostola. Pochovávalo sa do neho až do roku 1773. V roku 1774 bol asi vo vzdialenosti 200 krokov zriadený nový cintorín. Pochovávali do neho bezplatne katolíkov i nekatolíkov. Staral sa oň hrobár, ktorý bol podriadený farárovi.

Fara bola v blízkosti kostola a postavili ju v roku 1762. Pri nej bola farská záhrada. Drevo na vykurovanie dostával farár od obce, a to tri siahy mäkkého a tri siahy tvrdého. V čase kanonickej vizitácie pôsobil na fare farár Ignác Krečmáry (Krecsmary), ktorý mal šľachtický pôvod a pochádzal z Banskej Štiavnice. Bol vzdelaný, vedel viacero rečí. Ovládal latinčinu a hovoril aj po nemecky, po maďarsky a, samozrejme, po slovensky. Na fare bola už v roku 1781 dosť bohatá knižnica, ktorá bola sčasti majetkom fary, sčasti to bola súkromná knižnica farára Krečmáryho. Na fare býval aj kaplán, ktorým bol v čase vizitácie Ján Zbrankovič. Pochádzal zo Žarnovice a vedel po slovensky a po nemecky.

Významným pomocníkom farára i kaplána bol organista. Bol ním Ján Stroschneider, rakúsky Nemec. Jeho úlohou bolo hrať počas bohoslužieb (omší i litánií) v nedeľu i v robotný deň na organe a usmerňovať spev. Organista plnil však aj úlohu učiteľa. Mal cvičiť deti v čítaní, písaní, rátaní a v katechéze, teda pomáhal aj pri vyučovaní náboženstva. Jeho úlohou bolo aj sprevádzať farára alebo kaplána pri návštevách chorých, najmä keď ich išli zaopatrovať. V dome fary bola aj miestnosť pre školu, kde sa vyučovalo. Osobitnú izbu tam mal aj organista. Ten dostával ročne plat 112 zlatých.

Do personálu v cirkevných službách patril aj hrobár, ktorý mal ročný plat asi 16 zlatých a počítali tam aj pôrodnú babu, ktorá za služby dostávala ročne asi 25 zlatých.

K farskému kostolu v Mišérde patrili aj sochy a kríže vo farnosti. Sochy boli dve a obe boli z kameňa. Jedna bola v Dénešde a predstavovala dénešdskú Pannu Máriu, nachádzala sa blízko cesty na konci dediny, kde je aj dnes. Druhá bola v obci Rovinka a zobrazovala svätého Jána Nepo-muckého. O sochu Panny Márie sa starali farníci, o sochu Jána Nepomuckého zemepáni. Na území farnosti boli aj tri kríže. Všetky tieto kríže mali korpus ukrižovaného. Jeden z nich bol v dedine Dénešd pred kostolom, druhý na konci Rovinky smerom k Dénešdu a tretí na „Fiertl Feld“. Okrem toho bolo v Mišérde a v Rovinke päť krížov namaľovaných na plechu a pribitých na drevený kríž. Tieto kríže dal urobiť Martin Vŕba, správca panstva v Dénešde, aby ich veriaci mali častejšie na očiach a viac uctievali ukrižovaného.

V roku 1852 farský kostol v Mišérde za nejasných okolností vyhorel prakticky do tla. Kostol by bolo bývalo možné ešte opraviť, ale neboli peniaze. Patróni kostola, ktorými boli svetskí zemepáni, neboli ochotní opravu financovať. Vidieť to z listu ostrihomského arcibiskupa Jána Scitovského, ktorý napísal 6. decembra 1852 hlavnému opátovi do Panonhalmy, že vyhorel farský kostol v Mišérde a že na jeho obnovu nie je teraz žiadna nádej. Žiadal preto hlavného opáta, ktorým bol vtedy Michal Rimely, aby povolil odba-vovať služby Božie pre veriacich farnosti Mišérd vo filiálnom kostole v Dénešde, a to dovtedy, kým nebude farský kostol v Mišérde zreštaurovaný. Filiálny kostol v Denéšde patril totiž v tom čase pod správu Benediktínskeho opátstva. Hlavný opát s odpoveďou neotáľal. Už 17. decembra 1852 napísal arcibiskupovi Scitovskému list, že súhlasí s tým, aby sa bohoslužby konali vo filiálnom kostole v Dénešde, a to dovtedy, kým s pomocou Božou nebude farský kostol v Mišérde opravený.

Bolo to iba 55 rokov od postavenia od postavenia nového pútnického kostola sv. Bartolomeja v Denéšde, kam sa schádzalo množstvo pútnikov k milostivej soche Panny Márie. Tento relatívne nový kostol v Denéšde tak od konca roku 1852 nadobudol charakter farského kostola. Kostol v Denéšde bol priestranný a vyhovoval potrebám farnosti a tak sa, možno aj práve preto, na rekonštrukciu kostola v Mišérde nenašla potrebná vôľa a prostriedky. A tak tento kostol slúži ako farský kostol terajšej farnosti Dunajská Lužná dodnes.